~ Brána do tábora ~

Hliadky Ester nikdy extrémne nebavili. Bývalo to hlavne kvôli tomu, že jej spánkový režim nebol najlepší a často jej práca nebola najlepšia, kvôli tomu, že nevidela na viac ako niekoľko metrov. Nikdy sa k tomu, ale nepriznávala, prečo by aj mala? Nepotrebovala, aby po Tábore lietali ešte ďalšie reči o jej nezodpovednosti. Bolo pomerne zvyčajné, že sa nesmierne pri hliadkach nudila. Jej ADHD podobne, ako u ostatných polobohov bol veľký problém. Preto si často brala veci, ako rubikovú kocku, alebo si len pohadzovala nože do okolitých stromov, ktoré jej robili spoločnosť. Jej oranžovo táborové tričko žiarilo cez kmene stromov, ktoré obklopovali Tábor. Zaujímalo ju či sa stane niečo nezvyčajné. Poslednou dobou veľa nových polobohov neprichádzalo a tak pravdepodobnosť oblúd nebola veľká, jej to neprekážalo. Užívala si svoje dni v tábore, ktoré zahŕňali výuku mladších Táborníkov, bavilo ju to. Rada ľudí školila a vysvetľovala im niečo čo ju samú zaujíma a ak mohla zdieľať informácie, ktoré za tú stovku rokov čo chodí po zemi mohla využiť prečo nie? Pozrela sa na svoj telefón, ktorý na rozdiel od ostatných táborníkov prechovávala vo vrecku. Cheirón o tom nevedel bodaj by aj áno! Pravdepodobne by ju udupal pod kopytami aj napriek tomu, že ona a jej súrodenci nejak neovplyvňujú spojitosť oblúd a telefónov. Pozrela sa na paličkový čas na hornej strane obrazovky a len si povzdychla, dnes to bude ešte na dlho. Zodvihla hlavu v domienke, že niečo počuje, možno sa jej to len zdalo, alebo.. len paranoja?

Pro Luka byl tenhle den celkem nečekaný. Nejprve si prožil každodenní šikanu a pak jel se třídou na výlet. Byli v přírodovědném muzeu, kdy in se zdržel u expozice šelem. Tam ho napadlo jakési cosi, on by to možná ani nepopsal, nebýt jeho kamaráda Arna, který mu v tu chvíli pomohl. Po výletě s ním zamířil domů a tam se Arno domluvil s jeho mámou, o čem, to Luk netušil. Po jejich dlouhé debatě nasedli do auta a Lukova máma je odvezla poblíž tábora. Arno popadl Luka za ruku a začal ho táhnout k bráně tábora. "Dělej, Luku!" Zařval Arno? když už viděl bránu tábora. "Já se snažím!" Vypísknul Luk nazpět. "Je někdo poblíž?!" Houknul Arno napřed a dál Luka vláčel k bráně, která je pustí do bezpečí.

Mala pocit, že jej uši šalejú kedže počula hlasy a krik, ale nikoho nevidela. Možno to bola práve ospalosť, ktorá sa k nej plížia cez rameno a možno sa len blížil niekto koho ešte len nemala šancu vidieť a len veľmi.. veľmi nahlas kričia. Ester ihneď však zbystrila a vytiahla svoju dýku od opasku a poťažkala si ju v ruke. Trochu si utiahla vrkoč svetlých vlasov, ktoré sa jej stáčali okolo krku a potom keď v diaľke videla dve postavy, ako sa prerývajú stromami tak im vyšla napred, ale prekvapivo bežali veľmi rýchlo. Keď začula satyrove meno len sa mierne pousmiala, pretože to muselo znamenať, že prichádza do táboru nová krv. /Opäť sa budeme musieť posunúť v srube./ Uchechtne sa a potom len vybehne im oproti. Všimne si mladšieho čiernovlasého chlapca a známeho satyra, ktorého v Tábore vídavala celkom často. ,,Je niekto za vami? Utekáte pred niečím?" Opýta sa celkom naliehavo, aby sa dokázala pripraviť, keby sa niečo naozaj išlo diať. Podte rýchlo dnu, tak si hneď odýchnete." Vysvetlí a potom len začne bežať za nimi, aby pokojne prešli dnu. Jej svetlé vlasy viali za ňou a ona sa na nich pozerala len s miernym úsmevom a iskričkami v očiach. /Aspoň niečo zaujímavé všakže?/

Arno se uchechtne a zavrtí hlavou. "Nehoní nás nic, Ester. Jen ho motivuju, kdyby nás něco honilo." Koukne na Ester a pak na Luka. Luk jen mlčky utíká za Arnem. Jeho světlé oči jsou lehce vyděšené a plné vyděšených slz. "Chci domů." Zamumlá. //Proč tu jsem? Kde to jsem?// Přemýšlí, načež, jakmile jsou za bariérou, zakopne o vlastní nohy a spadne. Arno si úlevně oddechne a usměje se. "Tak zde máme novou krev? Ester. Postaráš se mi o něj? Je pro mě velmi důležitý." Otočí se na ni s prosebným pohledem.

,,Myslím, že jediné čo robíš, je to, že ho desíš." Povie trochu skepticky a pomaly otočí hlavu na chlapca, ktorý je viac, ako očividne vydesený z celej situácie, ktorá sa mu práve odohrávala pred očami. ,,Nemyslíš, že by bolo lepšie, keby ho pokojne privedieš do tábora bez toho, aby si mu vytvoril ujmu na psychike? Nie je náhodou.. práve to tvoja povinnosť? Arno? Zvýrazní svoje slová a mierne ho prepichne pohľadom. Vždy bola za každý vtip, alebo žart, ale pri nováčikoch bolo treba s nimi zaobchádzať opatrne. Keď sama prišla do Tábora už si toho prežila dosť načo pridávať ešte väčšiu ťažobu? Väčšinou až keď si navyknú na nové prostredie treba ich zasvätiť do kultu neposlušností, ale teraz? Na to čas nebol. Ester málokedy mala dobrý pohľad na to čo je správne a čo nie predsa len prvého človeka zabila vo veku 9 a prežívala len pomocou zločinu a tak jej spravodlivosť moc nehovorila avšak vždy mala priestor sa to naučiť, alebo nie? ,,Keď je pre teba tak dôležitý hodilo by sa keby si sa o neho aj nejak staral, alebo nie?" Povie so sarkazmom v hlase a prejde ku chlapcovi, ktorý v tom momente ležal na zemi a usmiala sa na neho. Kľakla si k nemu a vystrela ruku tak, aby mu pomohla vstať. ,,Poď dostanem ťa od neho nech máš aspoň chvíľu pokoj." Povie so žiarivým úsmevom a potom ešte raz prebodne Arna pohľadom. ,,Čo všetko si mu vysvetľoval?" Opýta sa ho poslednú otázku a potom pozrie na chlapca. ,,Inak, som Ester myslím, že teraz chvíľu pobudneš pod mojimi krídlami kým ti všetko ukážem."

Arno zavrtí hlavou. "Už ho dneska napadla nestvůra. Nepotřeboval jsem, aby nás napadlo něco dalšího." Zavrčí. "Je důležitý a já se o něj staral, když nikdo jiný neviděl, jak se trápí." Zasyčí nespokojeně. Nesnáší, když ho někdo obviňuje. Žádnému polobohovi se s ním nikdy nic nestalo. "Bohužel jsem mu nestihl nic vysvětlit." Povzdechne si. Luk se podívá na dívku a vyděšeně ji sleduje. "Chci ho u sebe... je to můj jediný kamarád. A jak pod tvými křídly? Já jsem Luk." Zašeptá potichu a opatrně přijme její ruku. "Kde to jsem? Proč tu jsem?" Nejistě se začne klepat a koukne kolem.

,,Stále zdá sa, že tvoja technika nebola efektívna kedže sa ti každú chvíľu rozplače." Založí si ruky na hruď a neveriacky pokrúti hlavou. Ester bola jedna z tých, ktorá sa nerada púšťala do hádok, ale o svojich názoroch bola pomerne hlasná a nebála sa ich povedať. Neraz niekomu niečo vykričala, ale stále preferovala debaty, lebo jej slová boli často celkom efektívne. Potom si len neveriacky povzdychne a svoju dýku si opäť zasunie do obalu na opasku a tak sa strieborná čepeľ stratí v tmavom koženom obale. ,,Tak to sa ti nedivím, že si tak vydesený." Pokrúti hlavou a drobné vlásky si zasunie za uši, aby jej nepadali do tváre. Moc jej nezavadzali, ale stále v tomto momente chcela mať čistý výhľad. Tak nejak už Arna odignoruje, niektorý satyri boli nezvládnuteľný a veľmi tvrdohlavý iný zas boli tie najmilšie stvorenia čo kedy stretla. ,,Teší ma Luk už si v bezpečí to ti zaručujem." Usmeje sa na neho a potom sa rovnako, ako on postaví na nohy. Jej tón pri rozhovore s Arnom a Lukom boli úplne rozličný. Bola veľmi ochranárska pri nových Tábornikoch je to predsa len zmena skočiť z obyčajného života do toho poloboha. ,,Si v Tábore Polokrvných jedno z miest kde sú deti Bohov v bezpečí.." Začne opatrne a potom sa na neho pozrie s belasými očami. ,,Vieš, jeden z tvojich rodičov musel byť.. niečo viac, ako obyčajný človek. Presnejšie musel byť Boh." Pootočí hlavu a pozrie na Arna. ,,Máš tušenie kto by mohol..?" Pozrie na neho a potom opäť svoju pozornosť presmeruje na Luka. ,,Si tu preto lebo si tu v bezpečí, myslím si, že si videl čo ťa môže stretnúť za bránami.. Tu sa ti to nestane." Uistí ho a potom si ho prezrie. ,,Si zranený, alebo niečo podobné?Stalo sa ti po ceste niečo?" Snaží sa uistiť a potom pomaly vykročí smerom k Táboru a rukou mu naznačí, aby ju následoval. ,,Kým sa zistí kto je tvoj rodič tak budeš bývať v Hermovom srube.. So mnou a s mojimi súrodencami. Viem, že to znie šialene, ale Bohovia sú skutoční a keď sa im zapáči smrteľník tak z toho vznikne niekto, ako napríklad ty, alebo ja. Polokrvný. Za tú dobu čo nikto neprišiel z tejto prednášky vyšla z cviku, úfala, že to na toho úbohého chlapca už tak nebolo príliš.

Arno zavrtí hlavou. "Znám Luka dost, ale nemám žádné tušení, kdo by to mohl být, Ester. Ale bude to chlap, jelikož žije s matkou." Pronese a stoupne si k Lukovi. Jemně ho chytne za ramena. Luk nevěřícně sleduje dívku a zavrtí hlavou. Nakonec mu utečou i slzy. "Ne... Jsem normální.. Nemůžu být dítě boha.. nejsem ničím zajímavý nebo tak..." Kňukne a povzdechne si. "A kdo je můj božský rodič? Kolik vás je?" Ptá se vzlykavým tónem. Snaží se jemně přitisknout k Arnovi. "Chci domů..." Vzlykne a začne si utírat slzy, které mu stékají po tvářích jako malé říčky. Koutky očí mu pomalu začnou červenat. Začne se lehce třást, jelikož mu vyprchává adrenalin, z celého dne. Chce si hlavně odpočinout, možná i usnout a zapomenout na celý den. //Je to určitě jen sen.. jen sen.. vzbudím se doma v posteli a vševhno bude jako dřív..//

,,Aspoň pár sa ich tak vyradí.. uvidíme kedy sa k tebe, ale tvoj otec prihlási.. nie, že by si to potreboval ku šťastiu." Ester nebola najlepšia osoba, ktorá by zaobchádzala s deckami. Bola väčšinou tá "zábavná" a nie tá, ktorá bola až rodičovskou postavou. Nemala na to v sebe dostatok zodpovednosti, aby také niečo dokázala. Sama nemala najlepšie rodičovské príklady povedzme si.. boh zlodejov a prostitútka, ktorá sa neskôr stala vrahyňou.. Nebolo to ideálne prostredie na dospievanie. Tábor ale? Ticho závidela deťom, ktoré sa dokázali dostať dostatočne skoro do Tábora. Prežiť úzke dectvo v komunite, ako tábor? Znelo to, ako sen. Otočí sa a na jej tvári sa napriek Lukovím slzám objavil ľahký úsmev. Nebol nejak výrazný, ale bolo z neho cítiť, ako jej ho je úprimne ľúto. Položí mu ruku na rameno a pozrie sa mu do očí. ,,Neboj sa, nie je to nič nezvyčajný ak sa chceš tak moc zaradiť a popierať sa nemusíš. Som si istá, že budeš mať veľa súrodencov ktorý ti budú podobný a budú ťa chápať. Musíš, ale počkať kým sa k tebe tvoj otec prihlási." Vysvetlí mu a potom len pomaly kráča k srubom. ,,Je nás veľa, a nie len nás.. takmer každý boh má nejaké deti. Nie si v tom sám, v tábore nikdy nie si." Prejde mu rukou po chrbte a potom sa pozrie na Arna nie moc dôveryhodným pohľadom. Štvalo ju, že to úbohému chlapcovi ani len nepovedal. V podstate si tak nesplnil svoju prácu. Beznádejne si vydýchla a zahľadela sa Lukovi do očí. ,,Na istý čas je toto tvoj domov.." Povie a na chvíľu sa odmlčí a opäť nasadí mierny úsmev. ,,Máš so sebou niečo? Oblečenie, alebo niečo osobné?"

"Chci jít spát.." Popotáhne Luk a natiskne se k Arnovi. "Mám u sebe věci. Arno mi pomohl." Špitne a jemně mu tečou slzy. //Sourozence? Já bych nebyl sám?// Arno se podívá na Ester a Luka si přitiskne. Ví, že to bude dobrý a o Luka se mu dobře postarají. Nakonec vezme jeho drobné tělíčko do náruče a rozejde se za Ester. "Slib mi, že se o něj postaráš, Ester. Moc tě prosím."

,,Poď.. pospíš si." Kývne súhlasne a potom svoju svetlú tvár otočí k Arnovi a kývne hlavou k srubom. ,,Arno, vieš, že je mojou povinnosťou sa starať. Obzvlášť o nováčikov. Je u mňa v tých správnych rukách." Povie s presvedčeným hlasom a kráča smerom k jej srubu.. domovu už nejaký ten rok a pootvorí dvere. ,,Vzadu by mala byť voľná posteľ spolu s takmer prázdnou izbou." Ukáže prstom do zadu srubu, ku časti, ktorá nebola zahádzaná vecami a elektronikou a.. v podstate hocičím. ,,Necháme ho vyspať a potom.. uvidíme, ako bude reagovať." Povzdychne si a potom sa len oprie o rám dverí a založí si ruky na hrudi. Nováčkovia ju znervózňovali, dostávalo ju to do prvých momentov keď ona sama prišla do tábora a.. neboli práve najkrajšie. Pozorovala Arna, ako ukladá Luka do postele a potom si povzdychla. ,,Ak chceš, môžeš tu s ním zostať, ja musím ísť mám s deckami tréning."

Arno vejde a donese Luka do postele. Položí ho a opatrně a s citem ho zakryje. Prohrábne mu havraní vlasy a pousměje se. "Já vím, Ester. Ale... Je pro mě hodně cenný. A děkuju. Počkám tu než usne, pak odejdu." Luk zakňučí a Arno vytáhne z tašky plyšáka. "Bojí se bouřek. Tak kdyžtak pro mě můžeš skočit." Pak se lehce nahne k Ester. "A kontroluj mu zápěstí..." Zamumlá a zaleze k Lukovi. Luk si přitulí plyšáka a zavrtá se k Arnovi. Luk nevypadá jinak, než ospale a stále ještě trochu vyděšeně. Ale po chvíli přece jen usne.

,,Dobre ja sa sem čo najskôr vrátim, keby sa s ním následne niečo dialo dám ťa zavolať." Sľúbi mu a ešte pred tým, ako odíde so svojho domovského srubu zachytí ešte pár slov od Arna. ,,Zápästie?" Opýta sa neisto a otočí hlavu k Lukovi a oči jej zaostra na jeho svetlú takmer až mrtvolnú pokožku. Všimne si niekoľko jaziev a len s povzdychne a kývne. ,,Dobré.. hádam si čoskoro zvykne, stále tu má, ale teba." Povie a po týchto slovách výjde s dreveného srubu a zamieri k lesu kde ešte jednak musela dokončiť hliadku a po tom ju čakal tréning. V hlave jej však stále hral Luke. /Bude v poriadku, nemusíš sa o neho báť./ Snaži sa presvedčiť samú seba a len rýchlim krokom kráča k hranici.

Arno sleduje, jak Ester odejde a pohladí Luka po vlasech. //Bude to dobré. Už jsi v bezpečí.// Vydechne a ještě chvíli tam leží. Po chvíli se přece jen zvedne a nakonec odejde. Lukov tam nechá vzkaz, kde ho může v případě potřeby najít. Luk se jen schoulí do sebe a spí dál. Plyšáka si k sobě tiskne a nechává si zdát nějaký krásný sen.